Pasívne domy v súčasnosti už nie sú žiadnou exotikou, prvé začali vznikať už na začiatku 90. rokov v Nemecku. Pasívny štandard stavby vznikol ako reakcia na snahu výrazne znížiť spotrebu energie na prevádzku stavby.
V našich klimatických podmienkach potrebujú stavby na svoju prevádzku cca. 40% všetkej vyrobenej energie. Vzhľadom k obmedzeným energetickým zdrojom, rastúcej spotrebe energie všeobecne a v dôsledku toho jej rastúcou cenou, je výzva stavať tak, aby stavby spotrebovali na svoju prevádzku výrazne menej energie, než je inak obvyklé, veľmi aktuálne.
A že je to možné, dokazujú práve stavby v pasívnom štandarde. Jedným z parametrov spotreby energie je napríklad merná spotreba tepla na 1m2 obytnej plochy /kWh/m2a/. Čím je toto číslo menšie, tým menej energie spotrebujeme.
Malé porovnanie, ako na tom s takou spotrebou u budov sme:
• staré budovy –často až 2 x vyššia ako obvyklé novostavby
• v dnešnej dobe stavané domy spĺňajúce platné normy 80 – 140
• nízkoenergetické domy menej než 50 !!
• pasívne domy menej než 15 !!!!!
• nulové domy menej než 5 !!!!!!!!!
Z toho vyplýva že pasívna stavba môže mať až 10x nižšiu spotrebu energie ako stavby stavané podľa v súčasnej dobe platných noriem.
Postupne sa dozvieme, že napríklad pri drevostavbe môžeme ísť pri pasívnom dome ešte ďalej. Stavba je pasívna pokiaľ vykazuje dopredu stanovené parametre. Tie sú ale technického charakteru a tak je možné dosiahnuť stavu, kedy dom bude pasívny ale inak nemusí vyhovovať svojmu základnému účelu. Pasívny štandard domu je teda len jednou z jeho charakteristík. Tou najdôležitejšou je požiadavka aby vám dom vyhovoval, aby sa vám páčil, aby vám dobre slúžil a aby sa vám v ňom páčilo. Pokiaľ bude naviac aj pasívny, tým lepšie.
Splniť parametre pasívneho domu nie je technicky až tak obtiažne. Je ale nutné rešpektovať určité pravidlá pri návrhu a dbať na starostlivé až precízne vyhotovenie na stavbe. Pravidlá pasívneho stavania nás vedú k jednoduchosti a účelnosti. To sú ale kvality sami o sebe. Postaviť pasívny dom v štýle podnikateľského baroka s množstvom výklenkov, vikierov atď. je nereálne. A ani by sme sa o to nepokúšali, bola by to strata času. Prevedenie stavby do pasívneho štandardu, či už u novostavby, či rekonštrukcie jestvujúceho objektu, je všeobecne jednoduchšie a efektívnejšie pri väčších a kompaktnejších objektoch.
Uvedené objekty sú ale rovnako doposiaľ najväčšími „žrútmi“ energie. Z tohto pohľadu sú potrebné rekonštrukcie jestvujúcich panelákov do pasívneho štandardu veľmi zaujímavou výzvou. Ide totiž o kompaktné, jasne definované, často značne rozsiahle objekty, ktoré je tak ako tak nutné rekonštruovať. Často potom ani nebýva prílišný cenový rozdiel medzi „štandardnou doposiaľ bežnou“ rekonštrukciou.
Bežná konštrukcia je totižto v konečnom dôsledku z hľadiska energetických úspor nevýznamná oproti rekonštrukcií do pasívneho štandardu. Navrhnúť novostavbu, alebo rekonštruovať jestvujúcu stavbu „zle“ a zakonzervovať tak stavbu na ďalších cca 50 rokov nie je teda príliš zodpovedné.
Zdroj: www.penatus.cz